Trestný rozkaz je osobitná forma rozhodnutia v trestnom konaní, ktorú umožňuje právny systém Slovenskej republiky. Ide o zrýchlený spôsob rozhodnutia o vine a treste bez toho, aby sa muselo nariadiť hlavné pojednávanie. Má rovnaké právne účinky ako rozsudok, pričom ním môže súd rozhodnúť nielen o vine a treste, ale aj o náhrade škody či ochranných opatreniach.
Súdy môžu tento inštitút využiť v prípadoch, ktoré sú skutkovo jednoduché. Podmienkou jeho vydania je, že skutkový stav musí byť dostatočne preukázaný, čiže musí byť jasné, že došlo k trestnému činu a že ho spáchal obvinený. Tento spôsob rozhodovania sa nehodí pre zložité prípady, ktoré si vyžadujú rozsiahle dokazovanie alebo výsluchy svedkov na hlavnom pojednávaní.
Trestným rozkazom môže súd nariadiť viacero druhov trestov, pričom platí, že trest odňatia slobody môže uložiť maximálne do troch rokov. Okrem toho môže byť uložený peňažný trest, zákaz činnosti (napr. vedenia motorového vozidla), prepadnutie veci, povinná práca – ak s ňou obvinený súhlasí – či domáce väzenie. Možno ním tiež uložiť trest vyhostenia, zákaz pobytu alebo zákaz účasti na verejných podujatiach.
Okrem samotného trestu môže trestný rozkaz obsahovať aj ochranné opatrenia, ako napríklad protialkoholické liečenie. Trestným rozkazom však nemožno rozhodnúť o treste voči osobám, ktoré sú pozbavené alebo majú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony, ani voči mladistvým.
Trestný rozkaz musí obsahovať základné náležitosti ako dátum vydania, meno sudcu a označenie súdu. Musí v ňom byť presne špecifikovaný obvinený, skutok, za ktorý je uznaný vinným, a uložený trest. Ak súd rozhodol aj o ochrannom opatrení alebo o náhrade škody, tieto rozhodnutia musia byť súčasťou rozkazu. Neoddeliteľnou súčasťou je aj poučenie o možnosti podať opravný prostriedok – odpor.
Ak obvinený nesúhlasí s trestným rozkazom, môže proti nemu podať odpor. Tento opravný prostriedok môžu využiť aj ďalšie osoby uvedené v zákone, ako aj prokurátor. Odpor sa podáva na súde, ktorý trestný rozkaz vydal, a to v lehote do ôsmich dní od doručenia rozhodnutia.
Ak je odpor podaný riadne a včas, trestný rozkaz sa ruší a súd nariadi hlavné pojednávanie. Pri jeho konaní už sudca nie je viazaný pôvodnou právnou kvalifikáciou skutku ani výškou trestu, ktorý bol stanovený v trestnom rozkaze. Po prednesení obžaloby prokurátorom sa rozhoduje nanovo.
Ak sa však ukáže, že prokurátor aj obvinený majú záujem o uzavretie dohody o vine a treste, súd môže vrátiť vec na ďalšie konanie. Ak by k takejto dohode nedošlo alebo ak by ju súd odmietol schváliť, hlavné pojednávanie pokračuje na základe pôvodnej obžaloby.
V prípade, že odpor podala osoba, ktorá na to nemá právo, alebo ak bol podaný oneskorene, sudca ho odmietne uznesením. Proti tomuto uzneseniu možno podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.
Trestný rozkaz predstavuje efektívny nástroj, ktorý umožňuje rýchle rozhodovanie v menej zložitých prípadoch. Napriek tomu však obvinený nie je zbavený práva na riadny súdny proces – ak so sankciou nesúhlasí, môže sa brániť podaním odporu, čím sa prípad dostáva na hlavné pojednávanie.
