Aké právomoci majú policajti, keď nás zastavia na ulici alebo pri jazde autom? Ide o situáciu, s ktorou sa môže stretnúť každý z nás, no nie vždy si uvedomujeme, aké sú naše práva a povinnosti. Rozumie väčšina ľudí dôvodom, prečo ich polícia zastavila, a vie, ako v takej situácii správne reagovať?
Právomoc policajtov zastaviť osobu či vozidlo nie je svojvoľná – riadi sa jasne stanovenými pravidlami, ktoré sú zakotvené v zákonoch. Tento článok sa pozrie na to, čo policajti môžu a nemôžu robiť, na aké dôvody sa môžu odvolávať pri zastavení a aké práva majú občania. Cieľom je poskytnúť praktické informácie, ktoré pomôžu lepšie porozumieť tomuto častému aspektu interakcie s políciou.
V zmysle zákonná o policajnom zbore majú policajti právom ustanovené práva medzi, ktoré patrí oprávnenie policajt:
Niektoré oprávnenia policajti sa vzťahujú aj na vojaka vi vojenskej rovnošate s vonkajším označením policajt (vojenská polícia. Na uvedených policajtov sa vzťahujú oprávnenia podľa pism. a) a c).
Oprávnenia policajta podľa písm. d) až g) sa vzťahujú na vojenského policajta, ak ide o osoby, ktorých priestupky môže objasňovať Vojenská polícia, ak ide o vodiča vozidla ozbrojených síl, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo štátneho podniku v jeho pôsobnosti, ak ide o účastníka dopravnej nehody, ktorú objasňuje Vojenská polícia alebo ak ide o účastníka škodovej udalosti, ktorej predchádzal priestupok, ktorý objasňuje Vojenská polícia.
Každý účastník cestnej premávky je v zmysle ustanovení zákona o cestnej premávke povinný poslúchnuť pokyn, výzvu a príkaz policajta, ktorý súvisí s výkonom právomoci policajta v cestnej premávke. Ako účastník cestnej prevádzky ste povinný na príkaz policajta strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje zákon o cestnej premávky alebo osobitné predpisy (napr. zákon o obecnej polícii). V opačnom prípade sa dopúšťate priestupku, za ktorý vám môže byť uložená pokuta
Ako podstatné pre pochopenie ďalšieho obsahu článku je potreba uviesť, že policajt pri výkone oprávnení a teda pri výkone služobných zákrokov je v postavení štátneho orgánu. Preto aj na zákroky policajta treba posudzovať nie len podľa zákonná o policajnom zbore, ale aj podľa Ústavy Slovenskej republiky.
Čl.2 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky: “Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.” Z uvedeného vyplýva, že policajt pri vykonávaní služobných zákrokov nemôže konať iba v zmysle oprávnený mu daných v zákone o policajnom zbore, ale súčasne musí konať v súlade s Ústavou s v jej medziach.“
Cieľom zákonodarcu pri stanovovaní právomocí polície nebolo umožniť policajtom náhodne zastavovať akékoľvek vozidlo bez jasného a oprávneného dôvodu. Tieto právomoci boli zamerané na zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to najmä v prípadoch, keď jazda vodiča vykazuje známky rizikového správania alebo porušovania pravidiel cestnej premávky. Ak vodič dodržiava predpisy zákona o cestnej premávke a jeho jazda nemá známky požitia návykových látok (alkohol alebo iných omamných látok), nemá policajt oprávnenie zastaviť motorové vozidlo.
K oprávneniu policajta zastaviť vozidlo existuje bohatá súdna prax zameraná na okolnosti, ktoré musia byť splnené, aby polícia mohla oprávnene zastaviť vozidlo. Súdy sa zaoberali vo viacerých prípadoch s otázkou, či existoval dôvod na zastavenie vozidla z hľadiska dodržiavania pravidiel cestnej premávky a ústavných práv. Súdna prax sa zameriava najmä nato, že polícia nemôže vykonať zastavenie vozidla len na základe vlastnej úvahy bez konkrétneho a opodstatneného dôvodu. V prípade, že vodič neprejavuje známky jazdy pod vplyvom omamných látok alebo neporušuje dopravné predpisy neexistuje dôvod na jeho zastavenie.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. mája 2011, sp. zn. 1 Tdo 13/2011: V prerokovávanom prípade teda nielenže najvyšší súd nezistil dôvod na zastavenie vozidla obžalovaného, ale najmä neexistoval žiadny dôvod na vykonanie bezpečnostnej prehliadky posádky vozidla, ktorého vodič sa nedopustil žiadneho dopravného priestupku, riadne (aj spolujazdec) sa preukázal potrebnými dokladmi a členovia policajnej hliadky nedisponovali žiadnou informáciou o prípadnom protiprávnom konaní posádky vozidla. Za týchto okolností sa postup členov policajnej hliadky a aj následná prehliadka vozidla javia byť vo vážnom rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o Policajnom zbore. Na tomto závere nemôže nič meniť ani inštruktáž hliadok PMJ PZ Trnava na nočnú službu dňa 13. marca 2008, kde je uvedené aj prepísané znenie § 23 ods. 2 písm. b/ zákona o Policajnom zbore (okrem iného pátranie po omamných a psychotropných látkach a jedoch). Takáto inštruktáž má v tomto bode len všeobecný a nekonkrétny charakter. Nie je možné zaujať názor, že na základe zákona o Policajnom zbore a takto koncipovanej inštruktáže policajných hliadok sú tieto oprávnené bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu zastavovať motorové vozidlá, prípadne aj iných peších občanov a vykonávať na nich tzv. bezpečnostnú prehliadku. Takéto konanie zo strany policajtov by nesporne bolo konaním svojvoľným a nemalo by oporu v zákone. V prípade, ak by členovia policajnej hliadky vopred disponovali informáciou, že posádka vozidla, ktoré zastavili sa dopustila alebo dopúšťa trestnej činnosti, prichádzal by do úvahy postup podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a nie podľa zákona o Policajnom zbore.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. decembra 2010, sp. zn. 5 Tdo 47/2010: „Už tým, že policajti policajnej hliadky zastavili osobné motorové vozidlo svedka M. K. a že osádke vozidla prikázali vystúpiť a vyložiť veci, ktoré majú pri sebe, zasahovali do ich práva na osobnú slobodu (článok 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), predovšetkým slobody pohybu (článok 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a išlo o zásah do právnej ochrany pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života (článok 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Práve vzhľadom na skutočnosť, že služobným zákrokom sa zasahuje do dôležitej oblasti ústavou garantovaných práv a slobôd jednotlivca, nemôže policajt vykonať kedykoľvek služobný zákrok. Nie je ani ponechané na voľnej úvahe, či služobný zákrok môže, alebo nemusí vykonať...... Ak v konkrétnom prípade nebolo zistené aspoň podozrenie z páchania priestupku alebo trestného činu osôb nachádzajúcich sa vo vozidle, ktoré policajná hliadka zastavila, tak služobný zákrok bol neopodstatnený. Ničím nebolo v predmetnej veci dokumentované, či hliadkujúci policajti vôbec mali nejaké podozrenie z páchania trestného činu alebo aspoň priestupku, či už na základe vlastného pozorovania, alebo na základe oznámenia inej osoby alebo na základe predchádzajúcich poznatkov policajných orgánov a pod., z ktorých by bolo možné odvodzovať opodstatnenosť vykonania služobného zákroku.“
Právomoci policajtov pri zastavovaní osôb alebo vozidiel sú presne definované zákonom a musia byť vykonávané v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Policajti nemôžu konať svojvoľne, a každé ich rozhodnutie musí byť odôvodnené konkrétnymi okolnosťami. Cieľom týchto oprávnení je predovšetkým zabezpečenie bezpečnosti, plynulosti dopravy a ochrana verejného poriadku.
Zároveň je dôležité, aby si občania uvedomovali svoje práva a povinnosti. Vodiči, ktorí dodržiavajú pravidlá cestnej premávky a nevykazujú známky rizikového správania, majú právo na to, aby sa policajné zákroky voči nim vykonávali zákonným a zdôvodneným spôsobom. Na druhej strane, nespolupráca alebo nerešpektovanie výziev policajtov môže viesť k právnym dôsledkom.
Súdna prax potvrdzuje, že zásahy policajtov musia byť vždy opodstatnené a rešpektovať ústavné práva jednotlivcov. Akékoľvek neoprávnené zákroky môžu byť predmetom preskúmania a následne označené za nezákonné. Preto je pre obe strany – políciu aj občanov – kľúčové konať v medziach zákona a s rešpektom k právam a povinnostiam, ktoré im z neho vyplývajú.
