Náhradné výživné je vyjadrením sociálnej solidarity spoločnosti s účelom zabezpečiť podporu nezaopatrených detí. Účelom náhradného výživného je pomôcť nezaopatreným deťom v prípadoch, kedy si povinná osoba – rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Účelom náhradného výživného je pomôcť nezaopatreným deťom v prípadoch, kedy si povinná osoba – rodič neplní svoju vyživovaciu povinnosť. Pravidlá poskytovania tohto druhu výživného sú stanovené špeciálnym predpisom, ktorým je zákon o náhradnom výživnom. Inštitút náhradného výživného je upravený v zákone č. 201/2008 o náhradnom výživnom a o zmene, ktorý slúži na zabezpečenie výživy v prípadoch, kedy povinná osoba neplní svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť. Zákon o náhradnom výživnom upravuje pravidlá a predpoklady vzniku nároku na náhradné výživné pre nezaopatrené dieťa. Nárok na náhradné výživné vzniká, ak osoba povinná – rodič neplní svoju povinnosť, ktorej bola súdom alebo súdom schválenou dohodou bola uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa.
Vymedzenie podmienok, ktoré musí oprávnená osoba spĺňať pre priznanie nároku na náhradné výživné sú stanovené v ustanovení § 2 zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom (ďalej len „zákon o náhradnom výživnom“).
V zmysle uvedeného ustanovenia § 2 zákona o náhradnom výživnom má oprávnená osoba nárok na náhradné výživné, ak
a) spĺňa jednu z týchto podmienok:
1. súdu bol podaný návrh na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom z dôvodu, že rodič oprávnenej osoby alebo iná fyzická osoba, ktorej bola rozhodnutím súdu uložená povinnosť platiť výživné oprávnenej osobe (ďalej len „povinná osoba“), neplní vyživovaciu povinnosť v plnej výške, v lehote a spôsobom určeným rozhodnutím súdu; lehota na plnenie vyživovacej povinnosti sa na účely tohto zákona považuje za zachovanú, ak povinná osoba splní vyživovaciu povinnosť v plnej výške po lehote určenej rozhodnutím súdu najneskôr do konca príslušného kalendárneho mesiaca,
2. preukáže potvrdením Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže (ďalej len „centrum“) ako prijímajúceho orgánu a odosielajúceho orgánu v oblasti vymáhania výživného podľa osobitného predpisu3) alebo podľa medzinárodných dohovorov, že
2a. návrh na výkon rozhodnutia vo veci vymáhania výživného bol postúpený príslušnému prijímajúcemu orgánu v cudzine alebo
2b.vymáhanie výživného z cudziny nie je možné; to neplatí, ak vymáhanie výživného z cudziny nie je možné z dôvodu neposkytnutia súčinnosti žiadateľa o náhradné výživné centru,
3. oprávnenej osobe nevznikol nárok na sirotský dôchodok alebo sirotský výsluhový dôchodok,
4. úhrn súm sirotského dôchodku a sirotského výsluhového dôchodku po jednom rodičovi je nižší ako 0,7-násobok sumy životného minima pre nezaopatrené dieťa,
5. rozhodnutím súdu bola povinnej osobe uložená povinnosť poukazovať výživné pre oprávnenú osobu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“),
b) plní povinnú školskú dochádzku, ak je oprávnenou osobou dieťa, ktoré je povinné plniť povinnú školskú dochádzku; podmienka sa považuje za splnenú, kým z písomného oznámenia riaditeľa školy nevyplynie, že zákonný zástupca nedbá o riadne plnenie povinnej školskej dochádzky tejto oprávnenej osoby,
c) zdržiava sa:
1. na území Slovenskej republiky alebo
2. mimo územia Slovenskej republiky z dôvodu štúdia v cudzine a
d) má na území Slovenskej republiky
1. trvalý pobyt, alebo
2. prechodný pobyt, ak ide o oprávnenú osobu, ktorej sa poskytla doplnková ochrana
Nárok na náhradné výživné vzniká:
Potrebujete právne zastúpenie? Ak potrebujete právnu pomoc v oblasti rodinného práva alebo právne poradenstvo, neváhajte nás kontaktovať na e-mailovej adrese miklosko@miklosko.eu, telefonicky na čísle 0911 357 646 alebo vyplnením formuláru. |
Podľa § 4 zákona o náhradnom výživnom je náhradné výživné vo výške:
Okrem práv na náhradné výživné zákon o náhradnom výživnom určuje poberateľovi náhradného výživného aj povinnosti. Medzi tieto povinnosti patrí:
Zároveň na účely posúdenia trvania nároku na náhradné výživné má poberateľ povinnosť na základe výzvy:
Nesplnenie uvedených povinností môže mať za následok v zmysle § 9 ods. 1 písm. a) zákona o náhradnom výživnom, zastavenie vyplácania náhradného výživného.
Viac o nami poskytovaných právnych službách v oblasti rodinného práva, najmä súvisiacich s rozvodom manželstva, úprave práv a povinností k maloletým deťom, ako aj určeniu výživného na maloleté dieťa nájdete v sekcii rodinné právo. V prípade, že potrebuje právnu pomoc neváhajte nás kontaktovať prostredníctvom kontaktného formuláru.
Zdroje: Zákon č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom
Aké právomoci majú policajti, keď nás zastavia na ulici alebo pri jazde autom? Ide o situáciu, s ktorou sa môže stretnúť každý z nás, no nie vždy si uvedomujeme, aké sú naše práva a povinnosti. Rozumie väčšina ľudí dôvodom, prečo ich polícia zastavila, a vie, ako v takej situácii správne reagovať?
Právomoc policajtov zastaviť osobu či vozidlo nie je svojvoľná – riadi sa jasne stanovenými pravidlami, ktoré sú zakotvené v zákonoch. Tento článok sa pozrie na to, čo policajti môžu a nemôžu robiť, na aké dôvody sa môžu odvolávať pri zastavení a aké práva majú občania. Cieľom je poskytnúť praktické informácie, ktoré pomôžu lepšie porozumieť tomuto častému aspektu interakcie s políciou.
V zmysle zákonná o policajnom zbore majú policajti právom ustanovené práva medzi, ktoré patrí oprávnenie policajt:
Niektoré oprávnenia policajti sa vzťahujú aj na vojaka vi vojenskej rovnošate s vonkajším označením policajt (vojenská polícia. Na uvedených policajtov sa vzťahujú oprávnenia podľa pism. a) a c).
Oprávnenia policajta podľa písm. d) až g) sa vzťahujú na vojenského policajta, ak ide o osoby, ktorých priestupky môže objasňovať Vojenská polícia, ak ide o vodiča vozidla ozbrojených síl, Ministerstva obrany Slovenskej republiky, rozpočtovej organizácie, príspevkovej organizácie alebo štátneho podniku v jeho pôsobnosti, ak ide o účastníka dopravnej nehody, ktorú objasňuje Vojenská polícia alebo ak ide o účastníka škodovej udalosti, ktorej predchádzal priestupok, ktorý objasňuje Vojenská polícia.
Každý účastník cestnej premávky je v zmysle ustanovení zákona o cestnej premávke povinný poslúchnuť pokyn, výzvu a príkaz policajta, ktorý súvisí s výkonom právomoci policajta v cestnej premávke. Ako účastník cestnej prevádzky ste povinný na príkaz policajta strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje zákon o cestnej premávky alebo osobitné predpisy (napr. zákon o obecnej polícii). V opačnom prípade sa dopúšťate priestupku, za ktorý vám môže byť uložená pokuta
Ako podstatné pre pochopenie ďalšieho obsahu článku je potreba uviesť, že policajt pri výkone oprávnení a teda pri výkone služobných zákrokov je v postavení štátneho orgánu. Preto aj na zákroky policajta treba posudzovať nie len podľa zákonná o policajnom zbore, ale aj podľa Ústavy Slovenskej republiky.
Čl.2 ods. 2 Ústavy slovenskej republiky: “Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.” Z uvedeného vyplýva, že policajt pri vykonávaní služobných zákrokov nemôže konať iba v zmysle oprávnený mu daných v zákone o policajnom zbore, ale súčasne musí konať v súlade s Ústavou s v jej medziach.“
Cieľom zákonodarcu pri stanovovaní právomocí polície nebolo umožniť policajtom náhodne zastavovať akékoľvek vozidlo bez jasného a oprávneného dôvodu. Tieto právomoci boli zamerané na zabezpečenie bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to najmä v prípadoch, keď jazda vodiča vykazuje známky rizikového správania alebo porušovania pravidiel cestnej premávky. Ak vodič dodržiava predpisy zákona o cestnej premávke a jeho jazda nemá známky požitia návykových látok (alkohol alebo iných omamných látok), nemá policajt oprávnenie zastaviť motorové vozidlo.
K oprávneniu policajta zastaviť vozidlo existuje bohatá súdna prax zameraná na okolnosti, ktoré musia byť splnené, aby polícia mohla oprávnene zastaviť vozidlo. Súdy sa zaoberali vo viacerých prípadoch s otázkou, či existoval dôvod na zastavenie vozidla z hľadiska dodržiavania pravidiel cestnej premávky a ústavných práv. Súdna prax sa zameriava najmä nato, že polícia nemôže vykonať zastavenie vozidla len na základe vlastnej úvahy bez konkrétneho a opodstatneného dôvodu. V prípade, že vodič neprejavuje známky jazdy pod vplyvom omamných látok alebo neporušuje dopravné predpisy neexistuje dôvod na jeho zastavenie.
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. mája 2011, sp. zn. 1 Tdo 13/2011: V prerokovávanom prípade teda nielenže najvyšší súd nezistil dôvod na zastavenie vozidla obžalovaného, ale najmä neexistoval žiadny dôvod na vykonanie bezpečnostnej prehliadky posádky vozidla, ktorého vodič sa nedopustil žiadneho dopravného priestupku, riadne (aj spolujazdec) sa preukázal potrebnými dokladmi a členovia policajnej hliadky nedisponovali žiadnou informáciou o prípadnom protiprávnom konaní posádky vozidla. Za týchto okolností sa postup členov policajnej hliadky a aj následná prehliadka vozidla javia byť vo vážnom rozpore s príslušnými ustanoveniami zákona o Policajnom zbore. Na tomto závere nemôže nič meniť ani inštruktáž hliadok PMJ PZ Trnava na nočnú službu dňa 13. marca 2008, kde je uvedené aj prepísané znenie § 23 ods. 2 písm. b/ zákona o Policajnom zbore (okrem iného pátranie po omamných a psychotropných látkach a jedoch). Takáto inštruktáž má v tomto bode len všeobecný a nekonkrétny charakter. Nie je možné zaujať názor, že na základe zákona o Policajnom zbore a takto koncipovanej inštruktáže policajných hliadok sú tieto oprávnené bez akéhokoľvek konkrétneho dôvodu zastavovať motorové vozidlá, prípadne aj iných peších občanov a vykonávať na nich tzv. bezpečnostnú prehliadku. Takéto konanie zo strany policajtov by nesporne bolo konaním svojvoľným a nemalo by oporu v zákone. V prípade, ak by členovia policajnej hliadky vopred disponovali informáciou, že posádka vozidla, ktoré zastavili sa dopustila alebo dopúšťa trestnej činnosti, prichádzal by do úvahy postup podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a nie podľa zákona o Policajnom zbore.
Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 16. decembra 2010, sp. zn. 5 Tdo 47/2010: „Už tým, že policajti policajnej hliadky zastavili osobné motorové vozidlo svedka M. K. a že osádke vozidla prikázali vystúpiť a vyložiť veci, ktoré majú pri sebe, zasahovali do ich práva na osobnú slobodu (článok 17 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky), predovšetkým slobody pohybu (článok 13 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky) a išlo o zásah do právnej ochrany pred neoprávneným zasahovaním do súkromného života (článok 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky). Práve vzhľadom na skutočnosť, že služobným zákrokom sa zasahuje do dôležitej oblasti ústavou garantovaných práv a slobôd jednotlivca, nemôže policajt vykonať kedykoľvek služobný zákrok. Nie je ani ponechané na voľnej úvahe, či služobný zákrok môže, alebo nemusí vykonať...... Ak v konkrétnom prípade nebolo zistené aspoň podozrenie z páchania priestupku alebo trestného činu osôb nachádzajúcich sa vo vozidle, ktoré policajná hliadka zastavila, tak služobný zákrok bol neopodstatnený. Ničím nebolo v predmetnej veci dokumentované, či hliadkujúci policajti vôbec mali nejaké podozrenie z páchania trestného činu alebo aspoň priestupku, či už na základe vlastného pozorovania, alebo na základe oznámenia inej osoby alebo na základe predchádzajúcich poznatkov policajných orgánov a pod., z ktorých by bolo možné odvodzovať opodstatnenosť vykonania služobného zákroku.“
Právomoci policajtov pri zastavovaní osôb alebo vozidiel sú presne definované zákonom a musia byť vykonávané v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Policajti nemôžu konať svojvoľne, a každé ich rozhodnutie musí byť odôvodnené konkrétnymi okolnosťami. Cieľom týchto oprávnení je predovšetkým zabezpečenie bezpečnosti, plynulosti dopravy a ochrana verejného poriadku.
Zároveň je dôležité, aby si občania uvedomovali svoje práva a povinnosti. Vodiči, ktorí dodržiavajú pravidlá cestnej premávky a nevykazujú známky rizikového správania, majú právo na to, aby sa policajné zákroky voči nim vykonávali zákonným a zdôvodneným spôsobom. Na druhej strane, nespolupráca alebo nerešpektovanie výziev policajtov môže viesť k právnym dôsledkom.
Súdna prax potvrdzuje, že zásahy policajtov musia byť vždy opodstatnené a rešpektovať ústavné práva jednotlivcov. Akékoľvek neoprávnené zákroky môžu byť predmetom preskúmania a následne označené za nezákonné. Preto je pre obe strany – políciu aj občanov – kľúčové konať v medziach zákona a s rešpektom k právam a povinnostiam, ktoré im z neho vyplývajú.
Právny pohľad na proces a možnosti riešenia
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) je nevyhnutnou súčasťou procesu rozvodu alebo zrušenia manželstva, ale aj počas trvania manželstva v prípade potreby. Tento právny inštitút je upravený v Občianskom zákonníku a môže mať značné finančné a majetkové dôsledky. Ak ste sa ocitli v situácii, kedy je potrebné vyporiadať spoločný majetok s manželom či manželkou, nasledujúce informácie vám pomôžu pochopiť, ako tento proces prebieha a aké možnosti máte k dispozícii.
Čo spadá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov?
Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniká automaticky po uzavretí manželstva a zahŕňa všetok majetok, ktorý ktorýkoľvek z manželov nadobudol počas trvania manželstva, pokiaľ neexistujú výnimky stanovené zákonom. Tieto výnimky zahŕňajú napríklad:
• Majetok získaný darovaním alebo dedičstvom;
• Veci slúžiace osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného manžela;
• Majetok, ktorý bol pred uzavretím manželstva vo výlučnom vlastníctve niektorého z manželov alebo sa nachádzal v majetku jeho predkov.
Zákon umožňuje, aby manželia dohodou upravili rozsah BSM, a to buď jeho rozšírením alebo zúžením. Takáto zmena však musí byť vykonaná formou notárskej zápisnice.
Zánik BSM a spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Zánik BSM nastáva:
1. Právoplatnosťou rozsudku o rozvode manželstva;
2. Rozhodnutím súdu o zrušení BSM počas manželstva, ak sú splnené zákonné dôvody (napr. ak by ďalšie trvanie BSM odporovalo dobrým mravom).
Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebné pristúpiť k jeho vyporiadaniu, ktoré môže prebehnúť troma spôsobmi:
1. Dohodou manželov;
2. Súdne rozhodnutie;
3. Fikciou vysporiadania podľa zákona.
1. Dohoda manželov o vyporiadaní BSM
Dohoda je najjednoduchší a najrýchlejší spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Je výhodná predovšetkým v prípadoch, keď si manželia dokážu rozumne rozdeliť majetok a dospieť k konsenzu. Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov môžete uzavrieť do troch rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode.
Dohoda musí byť v písomnej forme, najmä ak sa týka nehnuteľností. Dôležité je, že ak manželia nezohľadnia všetky predmety patriace do BSM, môže sa stať, že niektoré veci budú musieť byť rozdelené neskôr súdnym rozhodnutím.
2. Súdne vyporiadanie BSM
Ak sa bývali manželia nedohodnú na vyporiadaní BSM musí jeden z nich podať návrh na súd. Tento proces je finančne náročnejší, keďže súdne poplatky sa pohybujú od 3 % z hodnoty vyporiadavaného majetku (ale nie menej ako 66 EUR a nie viac ako 16 596,50 EUR). V rámci súdneho rozhodnutia súd určí, ako bude majetok rozdelený, pričom vychádza z právnej zásady rovnosti podielov, pričom prihliada na to, ako sa každý z manželov podieľal na nadobudnutí majetku a akú starostlivosť venoval rodine.
V prípade, že sú manželia v spore o hodnotu majetku, súd môže nariadiť vypracovanie znaleckých posudkov na ocenenie konkrétnych vecí, čo môže pridať ďalšie náklady do celkového konania.
3. Vysporiadanie BSM priamo zo zákona
Ak sa manželia nevedia dohodnúť a nepožiadali súd o vyporiadanie BSM do troch rokov od jeho zániku, dochádza k právnej domnienke, že BSM bolo vyporiadané podľa zákona. To znamená:
• Hnuteľné veci sú považované za majetok, ktorý každý z manželov užíva výlučne ako vlastník;
• Nehnuteľnosti a ostatný majetok sa považujú za podielové spoluvlastníctvo, pričom podiely oboch manželov sú rovnaké.
Tento spôsob nie je ideálny, pretože nezohľadňuje konkrétne okolnosti a potreby manželov. Ak sa však manželia neozvú v stanovenom termíne, právna domnienka ich majetok rozdelí rovnakým spôsobom, čo môže viesť k neúplnému alebo nesprávnemu vysporiadaniu.
Vyporiadanie BSM je komplexný právny proces, ktorý si vyžaduje pozornosť a dôkladné zváženie všetkých relevantných aspektov. Ak sa rozhodnete pre súdne vysporiadanie, mali by ste byť pripravení na náklady a dĺžku procesu, ktorý sa môže predĺžiť v prípade potreby znaleckých posudkov. Naopak, dohodou môžete celý proces urýchliť a minimalizovať náklady.
Ak máte záujem o odborné poradenstvo alebo právne zastupovanie pri vyporiadaní BSM, neváhajte nás kontaktovať. Naša advokátska kancelária sa špecializuje na tento druh konaní a radi vám pomôžeme nájsť najefektívnejšie riešenie.
Dobrovoľná dražba predstavuje významný právny nástroj na výkon záložného práva, ktorý je v praxi často využívaný. Prostredníctvom dražby sa na tretiu osobu – dražobníka – prenáša zodpovednosť za výkon záložného práva. Napriek tomu, že tento proces má presne určené pravidlá podľa zákona o dobrovoľných dražbách, v praxi sa môžu vyskytnúť pochybenia, ktoré vedú k jej neplatnosti. Tento článok sa zameriava na problematiku neplatnosti dobrovoľnej dražby, na možnosti jej napadnutia a na dôsledky vyplývajúce z takéhoto právneho úkonu.
Základnou podstatou dobrovoľnej dražby je prevod vlastníckeho práva na vydražiteľa, ktorý ponúkne najvyššiu cenu. Tento prevod nastáva okamihom udelenia príklepu licitátora, avšak pod podmienkou, že vydražiteľ zaplatí cenu v stanovenej lehote. Ku dňu zaplatenia výťažku dražby zaniká pohľadávka záložného veriteľa v rozsahu, v akom bola uspokojená z výťažku dražby.
Zároveň však zákon o dobrovoľných dražbách (zákon č. 527/2002 Z. z.) stanovuje množstvo formálnych a procesných podmienok, ktoré musia byť dodržané. Akékoľvek porušenie týchto pravidiel môže viesť k tomu, že sa dotknutá osoba obráti na súd s návrhom na určenie neplatnosti dražby.
Potrebujete právne zastúpenie? Ak potrebujete právnu pomoc v súvislosti s vydražením nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe, neváhajte nás kontaktovať na e-mailovej adrese miklosko@miklosko.eu, telefonicky na čísle 0911 357 646 alebo vyplnením formuláru. Formulár nájdete v závere článku. |
Napadnutie neplatnosti dražby
Osoba, ktorá tvrdí, že bola dotknutá na svojich právach, môže požiadať súd, aby určil neplatnosť dobrovoľnej dražby. Aktívne legitimované na podanie žaloby sú viaceré osoby vrátane pôvodného vlastníka, záložného dlžníka alebo akejkoľvek inej osoby, ktorej práva boli dražbou porušené.
Kľúčovou podmienkou však je, aby žaloba bola podaná v lehote troch mesiacov od udelenia príklepu licitátora. Táto lehota má prekluzívny charakter, čo znamená, že po jej uplynutí právo na podanie žaloby zaniká. Výnimkou sú prípady, keď dôvody neplatnosti dražby súvisia s trestným činom a dražba sa týka domu alebo bytu, v ktorom mal pôvodný vlastník trvalý pobyt ku dňu príklepu. V týchto prípadoch je možné domáhať sa určenia neplatnosti dražby aj po uplynutí trojmesačnej lehoty.
Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (uznesenie z 16. 12. 2010, sp. zn. 3 Cdo 186/2010) nie je možné otázku neplatnosti dražby riešiť v inom type konania, ako je žaloba o určenie neplatnosti dražby podľa zákona o dobrovoľných dražbách. Ani v rámci iného súdneho konania, napríklad žaloby na plnenie, nie je možné neplatnosť dražby posudzovať ako predbežnú otázku.
Dôvody pre neplatnosť dražby
Súd posudzuje neplatnosť dražby na základe konkrétnych dôvodov uvedených v žalobe. Medzi najčastejšie dôvody patria:
1. Porušenie podmienok zákona o dobrovoľných dražbách:
• Nebolo umožnené záujemcom vykonať obhliadku predmetu dražby bez zavinenia vlastníka.
• Oznámenie o dražbe nebolo zverejnené v zákonnej lehote alebo zákonným spôsobom.
• Znalecký posudok bol vyhotovený v rozpore so zákonom.
• Predmet dražby bol vydražený za cenu nižšiu, než ustanovuje zákon.
2. Formálne vady zmlúv:
• Záložná zmluva obsahuje vady spôsobujúce jej neplatnosť.
• Zmluva o vykonaní dražby bola uzatvorená v rozpore so zákonom.
3. Nedostatky na strane navrhovateľa dražby alebo dražobníka:
• Navrhovateľ dražby nebol oprávnený navrhnúť vykonanie dražby.
• Dražobník nemal oprávnenie na výkon dražieb.
4. Iné procesné vady:
• Predmet dražby nemožno dražiť (napr. pre právne vady na strane vlastníctva).
• Výťažok dražby bol rozdelený v rozpore so zákonom.
Ak súd vyhlási dražbu za neplatnú, rozhodnutie má retroaktívny účinok – účinky príklepu zanikajú ku dňu príklepu. To znamená, že vlastnícke právo k predmetu dražby sa obnovuje v prospech pôvodného vlastníka.
Dôsledky neplatnosti dražby
V prípade určenia neplatnosti dražby musí:
• Každá osoba, ktorá prevzala výťažok dražby, tento výťažok bezodkladne vrátiť vydražiteľovi.
• Vydražiteľ vrátiť predmet dražby pôvodnému vlastníkovi a vypratať nehnuteľnosť.
V prípade, že si strany majú navzájom vrátiť plnenia, môže sa ktorákoľvek strana domáhať splnenia záväzku len vtedy, ak už svoj záväzok splnila, alebo je pripravená ho splniť.
Ochrana tretích osôb a poznámka v katastri
Ak je na súde podaná žaloba o určenie neplatnosti dražby, osoba podávajúca žalobu je povinná oznámiť túto skutočnosť príslušnému okresnému úradu. Táto informácia sa zapíše na list vlastníctva formou poznámky o prebiehajúcom súdnom konaní.
Tento zápis je kľúčový, pretože právoplatný rozsudok o neplatnosti dražby je záväzný aj pre osoby, ktoré nadobudli vlastnícke právo k nehnuteľnosti až po vyznačení poznámky v katastri. Ak však tretia osoba nadobudla vlastnícke právo v dobrej viere pred vyznačením tejto poznámky, jej práva sú chránené a rozhodnutie o neplatnosti dražby na ňu nemá vplyv.
Záver
Problematika neplatnosti dobrovoľnej dražby patrí medzi komplexné oblasti práva. Zákon o dobrovoľných dražbách v kombinácii s občianskym zákonníkom a judikatúrou poskytuje pomerne presné rámce na riešenie sporov. Napriek tomu je pri podaní žaloby nevyhnutné postupovať obozretne a dodržiavať zákonné lehoty.
Ak ste sa stali účastníkom dražby, pri ktorej došlo k pochybeniam, alebo máte pocit, že boli porušené vaše práva, odporúčame vám obrátiť sa na odborníka v oblasti práva. Včasné kroky môžu byť rozhodujúce pre ochranu vašich záujmov.
Bola Vaša nehnuteľnosť vydražená v dražbe a potrebujete právnu pomoc s podaním žaloby o neplatnosť dražby a zastúpení v súdnom konaní? Kontaktujte nás vyplnením formuláru! Tešíme sa na spoločnú spoluprácu.
Kompetencie ÚDZS po podaní podnetu. ÚDZS v súlade so zákonom vykonáva dohľad nad správnosťou poskytovania zdravotnej starostlivosti, avšak jeho právomoci sú obmedzené. Úrad skúma len to, či boli splnené základné zákonné požiadavky na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čiže či bola zabezpečená diagnóza a liečba v súlade so súčasnými poznatkami medicíny.
Po prijatí podnetu Úrad preskúma zdravotnú dokumentáciu a na základe posúdenia môže vydať rozhodnutie:
1. Ak nedôjde k zisteniu porušenia zákona, konštatuje, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá správne.
2. Ak sa preukáže porušenie, konštatuje, že zdravotná starostlivosť bola poskytnutá nesprávne.
Rozdiely medzi rozhodnutím ÚDZS a súdnym konaním
Na rozdiel od súdnych a správnych orgánov, ÚDZS nie je povinný podrobne odôvodniť svoje rozhodnutie ani umožniť sťažovateľovi, aby ho právne napadol. Zároveň rozhodnutie ÚDZS nemá zákonom stanovené náležitosti, čo môže viesť k tomu, že pacient nemá možnosť získať zadosťučinenie priamo prostredníctvom Úradu.
Právny význam rozhodnutia ÚDZS
Rozhodnutie ÚDZS má pre pacienta veľmi obmedzený právny význam. Dokonca aj zistenie, že zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne, nezakladá automaticky nárok na náhradu škody. Pre úspešné uplatnenie nároku musí byť preukázané, že:
• došlo k protiprávnemu konaniu,
• vznikla škoda,
• existuje príčinná súvislosť medzi konaním zdravotníckeho zariadenia a škodou.
ÚDZS nie je kompetentný na hodnotenie škody a teda ani na rozhodovanie o náhrade. Aj v prípade rozhodnutia v prospech pacienta je teda potrebné ďalšie dokazovanie prostredníctvom právneho konania.
Záver
Pacienti by mali starostlivo zvážiť podanie podnetu na ÚDZS ako prvý krok k získaniu zadosťučinenia. Rozhodnutie ÚDZS môže byť iba podporným dôkazným prostriedkom v prípadnom súdnom konaní. Pred podaním podnetu je vhodné sa poradiť s advokátom, ktorý môže posúdiť, či je podnet na ÚDZS skutočne najlepším riešením alebo či je vhodnejšie uplatňovať nároky inou cestou.
Nezaplatenej pohľadávke alebo faktúre sa v súčasnosti vyhne asi len malá časť podnikateľov. Zvyšnej väčšine v prípade neuhradenia faktúry zostáva iba vymáhať svoje pohľadávky od dlžníka, ktorý neuhradí svoje záväzky v lehote splatnosti. Ak je dlžník v omeškaní veriteľ často stojí pred otázkou, ako postupovať, aby zabezpečil rýchle uhradenie svojej pohľadávky. V tomto článku Vám poskytneme prehľad jednotlivých krokov pri vymáhaní pohľadávok, právne aspekty s tým spojenie a význam skúmania bonity klienta.
Pohľadávku možno definovať ako právo veriteľa požadovať od dlžníka splnenie určitého záväzku, najmä vo forme peňažného záväzku vyplývajúceho zo zmluvy, faktúry alebo iného právneho titulu. Pohľadávky sú splatné v termíne dohodnutej splatnosti alebo podľa zákona. Ak dlžník nesplní svoj záväzok v dohodnutom termíne stáva sa splatným a veriteľovi vzniká právo domáhať sa splnenia záväzku na súde a to aj vrátane príslušenstva (úrokov z omeškania).
Pred zahájením samotného vymáhania pohľadávky určite odporúčame najskôr posúdiť bonitu dlžníka a jeho schopnosť splatiť dlh. Skúmaním bonity dlžníka viete lepšie zhodnotiť, či je vymáhanie dlhu reálne a aké šance máte na vymoženie aj v prípadnom exekučnom konaní. Bez skúmania bonity klienta môže nastať situácia, že síce budete úspešný v súdnom konaní, ale v následnom exekučnom konaní nebude zistený majetok z ktorého by bolo možno uspokojiť vaše nároky. Na druhej strane, ak v rámci skúmania bonity dlžníka zistíte, že dlžník disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami alebo iným majetkom máte vyššie šance na úspešné vymoženie dlhu.
Okrem uvedeného skúmaním bonity zistíte, či má zmysel vymáhať záväzok súdnou cestou a iniciovať konanie na súde s ktorým sa spája aj úhrada súdneho poplatku a náklady na právne zastúpenie. V takom prípade je treba zvážiť mimosúdne vymáhanie dlhov a uzatvoriť prípadnú dohodu postupnom splácaní dlhu.
Pri skúmaní bonity klienta môžete využiť najmä verejne prístupné databázy ako napríklad kataster nehnuteľností, exekučný register a obchodný register. Tieto nástroje Vám poskytnú informácie o majetkových pomeroch dlžníka, jeho prípadných podieloch v obchodných spoločnostiach a rovnako o nehnuteľnostiach, ktoré vlastní a či na tieto je zriadené záložné právo. Okrem toho môžete využiť aj komerčné portály, ktoré poskytujú informácie o obchodných spoločnostiach.
Prvým krokom pri vymáhaní pohľadávky je zaslanie upomienky dlžníkovi. Upomienka je formálny dokument, ktorým sa dlžník upozorní na splatnosť dlhu a vyzve sa na jeho úhradu. Ak dlžník na upomienku nereaguje, nasleduje predžalobná výzva, ktorá predstavuje poslednú možnosť pre dlžníka, aby dlžnú sumu uhradil bez toho, aby došlo k súdnemu sporu. Pri zasielaní predžalobnej výzvy môžete zároveň poskytnúť dlžníkovi možnosť uzatvorenia dohody o splatení dlhu a prípadne uznaní dlhu vo forme notárskej zápisnice. Výhodou uzatvorenia dohody je najmä to, že táto predstavuje exekučný titul a vyhli by ste sa v budúcnosti súdnemu konaniu.
Ak dlžník na predžalobnú výzvu resp. mimosúdne rokovania neprinesú želaný výsledok nasleduje podanie žaloby na súd. Pri peňažných pohľadávkach môžete podať návrh na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní. Aby súd vydal platobný rozkaz musíte súdu preukázať právny titul pohľadávky a jeho výšku. Takýmito podkladmi môže byť napríklad faktúra, zmluva, potvrdenie o platbe etc. Ak preukážete dôvodnosť uplatňovaného nároku súd v lehote 10 dní od doručenia návrhu vydá platobný rozkaz, v ktorom zaviaže dlžníka na úhradu dlhu v lehote 15 dní alebo aby v rovnakej lehote podal odpor proti platobnému rozkazu.
Ak dlžník ani po právoplatnosti a vykonateľnosti súdneho rozhodnutia nesplní uloženú povinnosť, máte možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie. V exekučnom konaní môže exekútor uspokojiť váš nárok zrážkami zo mzdy, predajom hnuteľného alebo nehnuteľného majetku.
Ak už máte voči dlžníkovi nesplnenú pohľadávku po lehote splatnosti je dôležite myslieť na premlčaciu dobu. Všeobecná premlčacia lehota pre uplatnenie peňažnej pohľadávky na súde podľa Občianskeho zákonníka 3 roky od dňa splatnosti. Odlišná premlčacia lehota pohľadávok je obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, ktorý stanovuje premlčaciu dobu 4 roky. Po uplynutí tejto lehoty síce môžete svoj nárok uplatniť žalobou na súde, ale dlžník sa môže brániť uplatnením námietky premlčania. V takom prípade by ste ako veriteľ v spore neboli úspešný a zároveň by ste sa vystavali prípadnej povinnosti uhradiť trovy súdneho konania žalovanému.
Ak máte po lehote splatnosti faktúru alebo inú pohľadávku, radi Vám pomôžete s vymožením. V advokátskej kancelárie vieme zastrešiť vymáhanie pohľadávok aj na diaľku bez nutnosti osobnej návštevy.
Pre viac informácií nás neváhajte kontaktovať e-mailom na adrese miklosko@miklosko.eu alebo telefonicky na čísle 0911 357 646.
Na úvod tohto článku považujeme za nutne poznamenať, že alkohol za volant určite nepatrí. Jazda pod vplyvom alkoholu ohrozuje nielen samotného vodiča motorového vozidla, ale ostatných účastníkovi cestnej premávky. Napriek tomu, že alkohol za volantom ohrozuje bezpečnej osôb sa často stretávame s tým, že vodiči jazdia pod vplyvom alkoholu alebo iných omamných látok. Avšak v praxi sa môže stať, že vodič môže mať pozitívnu tzv. dychovú skúšku aj ak pred jazdou nepožíval alkoholické nápoje. Pozitívny test na alkohol krvi môže vyplývať z nepresne kalibrovaného prístroja alebo minimálneho zostatkového alkoholu v krvi. Preto by mali vodiči poznať svoje práva, ktorými sa môžu brániť v prípade pozitívneho testu na alkohol v krvi.
V tomto článku vám poskytneme možnosti, ktorými sa môžete brániť v prípade pozitivnej dychovej skúšky na alkohol v krvi a pohľad na možné uloženie sankcie.
Na Slovensku platí nulová tolerancia alkoholu za volantom. Podľa zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke vodič nesmie viesť vozidlo v takom čase po požití alkoholu alebo inej návykovej látky, keď sa alkohol alebo iná návyková látka ešte môžu nachádzať. Z uvedeného ustanovenia zákona o cestnej premávke vyplýva, že akákoľvek množstvo nameraného alkoholu v krvi sa považuje za priestupok.
Avšak z praxe napriek nulovej tolarancii vieme, že menšie množstvo nameraného alkoholu v dychu je tolerované. Za tolerované množstvo sa považuje nameraná hodnota v dychu do 14mg/l. Treba, ale upriamiť pozornosť na to, že táto tolerancia nevyplýva zo svojvôle príslušníkov policajného zboru, ale zo skutočnosti, že používaný prístroj na meranie hladiny alkoholu môže mať určitú odchýlku.
Uloženie sankcie za vedenie motorového vozidlá sa odvíja od množstva nameraného alkoholu v krvi. Podľa nameraných hodnôt môže ísť o priestupok alebo trestný čin ohrozovania pod vplyvom návykovej látky.
Ak nameraná hodnota alkoholu v krvi nepresiahne 1 promile bude sa toto konanie považovať za priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Za tento priestupok Vám môže byť uložená pokuta vo výške od 150 do 300 Eur a zákaz činnosti až na 5 rokov.
Podľa § 289 ods. 1 Trestného činu sa dopustí trestného činu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky: "Kto vykonáva v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky, zamestnanie alebo inú činnosť, pri ktorých by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.
Rozhodovacia prax v súčasnosti ustálila, že za stav vylučujúci spôsobilosť sa považuje, ak je nameraná hodnota alkoholu v krvi aspoň jedno promile teda približne 0,48 mg/l.
Ak pri policajnej kontrole nafúkate je dôležité nepanikáriť a nerobiť unáhlené kroky, ale zvážiť právne možnosti, ktoré by mohli zlepšiť vašu situáciu. V tejto časti článku vám uvedieme niektoré možnosti, ktoré môžete využiť v rámci právnej obrany.
Samotné vykonanie testu na prítomnosť alkoholu v krvi musí byt urobená v súlade s právnymi predpismi. Ak máte pochybnosť, či bola dychová skúška vykonaná napr. vykoná meracím prístrojom s platnou certifikáciou alebo neboli dodržané odstupy medzi jednotlivý meraniami) môžete toto použiť v rámci argumentácie, či už v správnom alebo trestnom konaní.
Ak ste si vedomí, že ste pred jazdou nepožívali žiadne omamné látky je vašim pravom požiadať o krvný test. Výsledky krvného sú presnejšie ako meranie alkoholu z dychu a toto vyšetrenie môže vyvrátiť výsledok vykonanej dychovej skúšky.
Spochybnenie výsledkov dychovej skúšky na alkohol je možné prostredníctvom námietok, ktoré môžu viesť k zníženiu hodnovernosti získaných dôkazov alebo úplnému vylúčeniu týchto dôkazov v trestnom alebo priestupkovom konaní. Kľúčové je, či boli dodržané všetky zákonom stanovené postupy pri vykonávaní dychovej skúšky. Medzi najčastejšie argumenty patria technické chyby prístroja, certifikáciu po dátume platnosti, nedodržanie predpísaného postupu pri meraní, ako aj časová medzera medzi meraniami, ktorá môže ovplyvniť presnosť výsledku. Rovnako môžete argumentovať v rámci trestného alebo priestupkového konania oprávnenosťou vykonania dychovej skúšky, či boli dané dôvody zastavanie vozidla ak nebola v tom čase nariadená preventívna akcia na zisťovanie prítomnosti alkoholu v krvi.
Spochybnenie dôkazov z dychovej skúšky vyžaduje odborné právne znalosti a skúsenosti s procesnými postupmi. Advokát vám môže pomôcť preskúmať zákonnosť vykonanej skúšky, identifikovať prípadné procesné chyby a účinne argumentovať pred súdom alebo správny orgánom, aby bol dôkaz z dychovej skúšky vylúčený. S odbornou pomocou advokáta máte väčšiu šancu na spravodlivé posúdenie vášho prípadu, čo môže viesť k zníženiu trestu alebo dokonca k zastaveniu konania.
Ak čelíte trestnému alebo priestupkovému konaniu v dôsledku pozitívnej dychovej skúšky na alkohol, radi vám pomôžeme! Ak bude potrebné, pomôžeme vám nielen s procesným spochybnením výsledkov dychovej skúšky, ale aj s obhajobou vašich práv v celom trestnom alebo priestupkovom konaní.
Pre viac informácií nás neváhajte kontaktovať e-mailom na adrese miklosko@miklosko.eu alebo telefonicky na čísle 0911 357 646. Tiež viac o službe nájdete tu: Obhajoba obvineného v trestnom konaní.
Rozvodové konanie vždy začína podaním návrhu na rozvod manželstva na súd. Oprávneným na podanie návrhu na rozvod manželstva je jeden z manželov, ktorý môže podať ktorýkoľvek z manželov. Na podanie na samotného návrhu na rozvod manželstva nie je potrebný súhlas druhého z manželov a nie je potreba podpísania tzv. rozvodových papierov a zároveň platí, že manželia sa na rozvode manželstva nemôžu dohodnúť a podať spoločný návrh na súd.
Ako už bolo uvedené konanie o rozvode manželstva na súde možno začať len podaním návrhu jedného z manželov. Samotný návrh na rozvod musí podľa Civilného mimosporového poriadku obsahovať kto ho robí, ktorému súdu je určený, označenie účastníkov konania, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností na základe, ktorých navrhujete manželstvo rozviesť, označenie dôkazov a záverečný návrh na rozhodnutie.
Aby súd manželstvo rozviedol čo najskôr je potrebné už v samotnom návrhu na rozvod manželstva uviesť konkrétne okolnosti z ktorých bude vyplývať, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo rozvrátené a manželstvo naďalej nemôže plniť svoj účel. Okrem uvedeného je prospešné uviesť aj samotné príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Nakoľko súd má v konaní o rozvode manželstva povinnosti skúmať príčiny rozvratu manželstva, ich uvedením v samotnom návrhu zrýchlite priebeh konania a zvýšite pravdepodobnosť rozvodu manželstva už na prvom pojednávaní.
V prípade ak podávate návrh na rozvod manželstva z ktorého nepochádzajú maloleté detí postačuje predložiť sobášny list a potvrdenie o poslednom spoločnom bydlisku manželov. Ak z manželstva pochádzajú maloleté deti je potrebné k návrhu na rozvod manželstva priložiť aj rodné listy maloletých detí. Pre určenie vyživovacej povinnosti je potrebné predložiť doklady preukazujúce príjmy rodičov a výdavky vynaložené na maloleté deti a na život. Takýmto dokladmi môžu byť napríklad výplatná páska, pracovná zmluva, príjmové doklady o výdavkoch, doklady o úhradách spojených s bývaním a podobne.
Potrebujete právne zastúpenie? Ak potrebujete právnu pomoc v oblasti rodinného práva alebo právne poradenstvo, neváhajte nás kontaktovať na e-mailovej adrese miklosko@miklosko.eu, telefonicky na čísle 0911 357 646 alebo vyplnením formuláru. |
Koľko bude stáť rozvod manželstva záleží od viacerých okolnosti, a to najmä, či sa v konaní necháte zastúpiť advokátom. Samotná výška odmeny advokáta sa presne nedá určiť. Každý právny zástupca má vlastný cenník, ktorý v rozvodom konaní býva vo väčšina prípadov stanovený podľa hodinovej sadzby. Návrh na rozvod manželstva je v súčasnosti spoplatnený súdnym poplatkom vo výške 100 eur a v prípade podania elektronicky je výška súdneho poplatku v polovičnej výške, teda v sume 50 Eur.
V zmysle § 92 Civilného mimosporového poriadku je na konanie o rozvod manželstva miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nemožno určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Napríklad ak posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Banskej Bystrici, jeden z manželov odišiel bývať do Bratislavy a druhý z manželov ostal žiť v Banskej Bystrici, bude príslušným na konanie Okresný súd Banská Bystrica. Ak by, ale odišiel bývať do Zvolena bol by príslušný súd podľa bydliska toho z manželov, ktorý nepodal návrh na rozvod manželstva.
Po splnení poplatkovej povinnosti súd preskúma, či návrh na rozvod manželstva spĺňa náležitosti v zmysle Civilného mimosporového poriadku a následne zašla návrh na rozvod manželstva na vyjadrenie druhému manželovi a určí mu lehotu na vyjadrenie. Po vyjadrení druhého manžela súd zašle jeho vyjadrenie navrhovateľovi na vyjadrenie a prípadne už rovno vytýči termín pojednávania.
Na samotnom súdnom pojednávaní bude súd prostredníctvo výsluchu účastníkov zisťovať príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi manželmi. Ak súd zistí, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom manželstvo nemôže naďalej plniť svoju spoločenskú funkciu a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia, manželstvo rozvedie.
S rozvodom manželstva je určitým spôsobom aj spojené následne vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM). Preto v rámci tohto článku spomenieme okrajovo aj postup vyporiadania spoločného majetku manželov.
Podľa § 143 Občianskeho zákonníka v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
Po právoplatnom rozhodnutí súdu o rozvode manželstva je potrebné vyporiadať aj majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Občiansky zákonník predpokladá tri spôsoby vyporiadania BSM: 1 Dohodou manželov o vyporiadaní BSM
2. Rozhodnutím súdu
3. Vyporiadanie zo zákona
Manželia musia bezpodielové spoluvlastníctvo vyporiadať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva, v opačnom prípade dôjde k vyporiadaniu BSM zo zákona. V takom prípade platí, že hnuteľné veci zostanú tomu z manželov, ktorý ich pre svoju potrebu alebo potrebu svojej rodiny výlučne užíva a ostatné hnuteľné veci a nehnuteľnosti budú v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov s rovnakým podielom.
Čo je to predžalobná výzva ?
Predžalobná výzva je formálny úkon, ktorý umožňuje veriteľovi prispieť k rýchlejšiemu vymoženiu svojej pohľadávky voči dlžníkovi. Vyzvaním dlžníka možno predísť k často zdĺhavému súdnemu konaniu. Cieľom predžalobnej výzvy je formálnym spôsobom vyzvať druhu stranu na splnenie určitého záväzku, náhradu škody alebo zdržanie resp. dodržanie povinnosti.
Zaslaním predžalobnej výzvy môže predstavovať výhody pre obe strany. V prvom rade sa dlžník ako aj veriteľ môže vyhnúť zdĺhavému a často finančne náročnému súdnemu konaniu.
Náležitosti predžalobnej výzvy síce neupravuje žiadny právny predpis, ale v zásade by mala obsahovať:
Pre veriteľa je určite vhodné, aby oslovil so spísaním predžalobnej výzvy advokáta. Spísaním predžalobnej výzvy advokátom sa zabezpečí, že výzva bude spĺňať všetky právne požiadavky požadované veriteľom a tiež bude obsahovať presnú formuláciu, ktorá eliminuje možnosť jej ignorovania resp. nepochopenia. Zároveň advokát dokáže adekvátne zhodnotiť právnu situáciu a správne vyhodnotiť, aký obsah má výzva mať, aby bola čo najefektívnejšia.
Ďalšou výhodou je, že predžalobná výzva spísaná advokátom pôsobí na adresáta oveľa vážnejšie. Ak dlžník dostane zásielku od advokáta, často to môže zvýšiť jeho ochotu riešiť spor bez zbytočných prieťahov, keďže si uvedomí, že právne kroky zo strany veriteľa už boli začaté a dlžník je pripravený vymáhať svoju neuhradenú pohľadávku aj súdnou cestou.
Potrebujete právne zastúpenie? Ak potrebujete právne poradenstvo v súvislosti s neuhradenou pohľadávkou neváhajte nás kontaktovať na e-mailovej adrese miklosko@miklosko.eu alebo telefonicky na čísle 0911 357 646. Pomôžeme Vás spísaním predžalobnej výzvy ako aj s podaním žaloby na súd a zastupovaním v konaní na súde. |
Ak bude následne pohľadávka vymáhaná súdnou cestou, je možné náklady spojené s predžalobnou výzvou spísanou a zaslanou dlžníkovi uplatniť ako trovy súdneho konania. Pre veriteľa to znamená, že v prípade ak súd rozhodne v prospech žalobcu (veriteľa), tak zároveň zaviaže žalovaného na úhradu aj nákladov vynaložených na právne zastúpenie spojené so spísaním zaslaním predžalobnej výzvy. Toto je len z ďalších dôvodov prečo je vhodné obrátiť sa na advokáta už v predsúdnej fázy vymáhania svojich záväzkov. Týmto krokom nielen zvýšite šance na mimosúdne vymoženie svojej pohľadávky, ale zabezpečíte si aj možnosť získať späť náklady, ak sa vec dostane až na súd.
Predžalobná výzva je efektívnym spôsobom, ako dať druhej strane šancu splniť si svoje povinnosti bez potreby súdneho zásahu. Hoci sa nejedná o povinný krok, môže značne prispieť k rýchlejšiemu vyriešeniu sporu a ušetriť čas aj finančné prostriedky oboch strán. Ak je výzva spísaná advokátom, jej váha a právna dôkladnosť zvyšujú šance na úspech. Navyše, v prípade súdneho sporu si môžete tieto náklady uplatniť ako súčasť trov konania.
Ak máte záujem o vypracovanie a odoslanie predžalobnej výzvy, radi vám pomôžeme! Naša advokátska kancelária ponúka túto službu rýchlo a pohodlne, pričom všetko môžeme vybaviť na diaľku, bez nutnosti osobnej návštevy. V prípade, ak by dlžník neplnil ani na základe zaslanej predžalobnej výzvy pomôžeme Vám aj v následnom súdnom vymáhaní pohľadávky.
Pre viac informácií nás neváhajte kontaktovať e-mailom na adrese miklosko@miklosko.eu, telefonicky na čísle 0911 357 646 alebo vyplnením kontaktného formuláru.